V Košiciach bolo najviac obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968.

Do konca roka ich bolo až jedenásť, na celom území Slovenska 40.

Obete pribúdali aj v nasledujúcich rokoch neslobody, údaje uvádzajú od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 ďalších 267 obetí.

Už dlho sa preto hovorí o potrebe centrálneho pamätníka na Slovensku.

Podobne, ako má Banská Bystrica pamätník Slovenského národného povstania.

Do úvahy prichádzala Bratislava, ale práve vzhľadom na počet obetí i metropola východu.

Iniciátorom, aby ho postavili v Košiciach, je Štefan Lazorišák zo Svetového združenia bývalých politických väzňov.

Malo by ísť o symbolický pamätník slobody umiestnený v západnej časti Parku Komenského v mestskej časti Sever.

Park zrevitalizovali v roku 2013 v rámci projektu mesta kultúry. V parku sa vtedy zmenila zeleň, obnovil mobiliár, chodníky aj fontány.

Západná časť parku sa nachádza neďaleko Technickej univerzity, má rozlohu 27 163 metrov štvorcových. Vo východnej časti parku, ktorá má 15 126 metrov štvorcových, je Poliklinika Sever.

Podľa Lazorišáka má byť nový pamätník aj protiváhou kritizovanému sovietskemu pamätníku na Námestí osloboditeľov v Košiciach.

Myšlienka na nové dielo pri Krčme Letná v priesečníku peších koridorov parku sa viaže aj na uplynulé 55. výročie invázie vojsk.

„Návrh inštalácie Ústredného pamätníka obetí okupácie 21. augusta 1968 na území Slovenskej republiky v Košiciach vychádza zo skutočnosti, že Košice boli najviac zasiahnuté inváziou vojsk Varšavskej zmluvy z leta 1968 v našom štáte. Do konca októbra 1968 to bolo 11 obetí a asi 200 ťažko a ľahšie zranených. Neraz s trvalými následkami na zdraví,“ uvádza memorandum k pamätníku. Okrem toho by mal symbolicky pripomínať všetky tragické udalosti súvisiace s týmto vojenským incidentom, ktoré sa odohrali na našom území.

Taktiež má symbolizovať boj za slobodu a demokraciu pre budúce generácie, ktoré nepoznali obdobie komunistického režimu, kde sloboda prejavu, zhromažďovania, cestovania a vlastného názoru nebola samozrejmosťou a bola potlačená vojskami.

„Pamätník by mal byť mementom pre potrebu zachovania slobody a demokracie a pripomienkou obetí, ktoré za jej obranu museli na Slovensku tragicky zahynúť počas vpádu okupačných vojsk.“

Umiestnenie do priestorov parku, ktorý je blízko Starého Mesta, vysvetľujú iniciátori aj tým, aby bol vhodným miestom aj na verejné zhromaždenia a mítingy súvisiace s týmito udalosťami do budúcna. Lazorišák si tam vie predstaviť aj malé hudobné festivaly, spomienky na výročie invázie či vystúpenie folkových spevákov. „Akýsi košický Hyde park. Jeho inštaláciu odhadujú pri najbližšom výročí augustovej okupácie, prípadne v roku 2025.

Autori výtvarného návrhu, akademický maliar Zbyněk Prokop a sochár Marián Straka, pri tvorbe spolupracovali s architektmi, ktorí mali na starosti revitalizáciu Parku Komenského pred desiatimi rokmi. Náklady na realizáciu nie sú zatiaľ známe, časť financií chcú získať cez grant Svetového združenia bývalých politických väzňov, čiastočne verejnou zbierkou a od sponzorov. Výtvarný návrh predstavili umelci a aktivisti na komisii rozvoja a životného prostredia. Má podobu prelomeného kameňa, prasklina má symbolizovať agresiu. Prokop hovorí, že toto miesto už mali v minulosti vytypované so sochárom Jurajom Bartuszom.

„Na Slovensku taký pamätník chýba, hneď mi napadlo toto miesto a začali sme o tom spolu debatovať. Zhodli sme sa, že miesto je aj funkčne veľmi zaujímavé. Žiadne trasy nebudú narušené, čiže ani neovplyvní koncepciu rekonštrukcie parku.”

Starosta Severu František Ténai (nezávislý) kvituje myšlienku, no pripomína, že rozhodujúcim bude stanovisko mesta a mestských architektov. Iniciátori ešte v novembri avizovali, že sa chcú obrátiť na mesto a vybaviť všetky kroky k realizácii. Útvar hlavného architekta však zatiaľ zámer v parku na Letnej neeviduje. Hlavný architekt mesta Petr Kropp vraví, že o iniciatíve sa dozvedel z našich otázok.

„Aby sme predišli rozporuplným situáciám (dobrá myšlienka, nevhodný výsledok), ktoré sa bohužiaľ v posledných rokoch v Košiciach pri osadzovaní výtvarných diel vo verejnom priestore udiali, iniciujeme teraz vznik odbornej komisie, ktorá získa od rozhodovacích orgánov mesta mandát, aby sa k zámerom obdobného charakteru mohla kvalifikovane vyjadriť a ich význam a zmysluplnosť pred verejnosťou obhájiť.“ Podľa Kroppa nejde iba o to, určiť vhodnú lokalitu, ale mesto systémovo kultivovať a od každého pamätníka vyžadovať kvalitné výtvarné stvárnenie, ktoré je podmienené verejnou architektonickou súťažou. „Pamätník ako výtvarné dielo dotvára verejný priestor, musí sa stať jeho integrálnou súčasťou, aby dôstojne memoroval a bol verejnosťou vnímaný pozitívne.“

Ostatným príkladom, keď sa nový pamätník osadil bez súťaže i odbornej či laickej diskusie, je kovová inštalácia pred Kulturparkom pri príležitosti stého výročia Medzinárodného maratónu mieru. Nadrozmerné kvadratické objekty sú pokryté maratónskymi medailami, kritikom však pripomína klietku na vrchnáky, navrchu je holubica. Práve pri spomienkach augustovej okupácie ´68 dochádza k paradoxnej situácii. Pre nezhody iniciátorov sú na Hlavnej ulici umiestnené dve pamätné tabule obetiam vpádu vojsk krajín Varšavskej zmluvy. Delí ich len približne päť metrov a líšia sa dokonca v počte obetí. Pred piatimi rokmi došlo počas pietnej spomienky takmer k bitke.

Zdroj informácií: https://kosice.korzar.sme.sk/c/23262112/chcu-protivahu-kontroverznemu-namestiu-chystaju-novy-pamatnik-mesto-o-nicom-nevie.html

Vizualizácia návrhu pamätníka v Košiciach na fotkách: